Územie, na ktorom bola neskôr založená dedina Hrabské bolo osídlené už v 13. storočí. Oblasť bardejovskej „brány“ patrila pôvodne pod správu dvorného špána na kráľovskom hrade Šariš.
V roku 1338 uhorský kráľ Karol Róbert daroval z majetku hradu Šariš časťchotára Malcova medzi Topľou a Malcovským potokom Bartolomejovi, synovi Pongrácazo spišských Poľanoviec. V tom istom roku šľachtic Bartolomej dal čiastku získaného majetku Petrovi Poliakovi z Korytného. Uvedený majetok ležal v údolí Hrabského potoka.V opise majetku sa dedina nespomína. Je však možné, že už jestvovala, prípadnebola založené v 40-rokoch 14. storočia zemanmi z Korytného.
Dokázateľne obec existovala v roku 1353, podľa interpretácie J. Beňku v roku 1351.
Dedinu vybudovali pravdepodobne usadlíci so šoltýsom Pomenovanie obec dostala od staršieho názvu potoka, ktorý pretekal údolím s hojným výskytom stromov-hrabov. Hrabské patrilo potomkom zemanov z Korytného aj v 16. storočí. Neskôr dedinu vlastnili šľachtické rodiny Zednickovcov, Bakoniovcov a Petrociovcov. V 17. storočí získali Hrabské Čákyovci a v 19. storočí Anhaltovci.
V najstarších písomnostiach zo 14. storočia sa uvádza dedina Hrabské pod názvami GRABOW, GRABO a v 18. storočí už ako HRABSZKE.
Okolo roku 1600 bolo v obci 13 obývaných poddanských domov. V roku 1787 bolo v obci 64 domov a 312 obyvateľov a v roku 1828 77 domov s 588 obyvateľmi. Tí sa zaoberali okrem tradičného poľnohospodárstva aj výrobou šindľov a dreveného náradia.
Podľa posledného sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 malo Hrabské 113 domov (114 bytov), z toho 96 trvalo obývaných a 567 obyvateľov, z ktorých bolo 212 Rómov žijúcich v osade asi kilometer pred obcou.
Z obce pochádzajú dve významné osobnosti náboženského života: Boží sluha ThDr. Vasiľ Hopko (1904-1976), pomocný (1947-1968) a neskôr svätiaci prešovský biskup (1969-1976), jeho strýko, blahej pamäti o. Demeter Petrenko, arcidekan.
Z farnosti Hrabské pochádzajú aj obaja rodičia blahej pamäti Emila J. Mihalika, prvého biskupa eparchie Parma v USA (narodil sa v USA po odchode rodičov z Hrabského).
V roku 2001 bola farnosť Hrabské povýšená ako rodná obec Božieho sluhu ThDr. Vasiľa Hopka, svätiaceho prešovského biskupa – kandidáta na blahorečenie, na miesto každoročných eparchiálnych spomienkových slávností, konaných druhú alebo tretiu májovú nedeľu (11. máj – je výročný deň jeho biskupskej vysviacky).
Pečate
V administratívnej praxi na potvrdzovanie obecných písomností sa používalo zatiaľ najstaršie známe pečatidlo z ktorého odtlačok sa zachoval na písomnosti z roku 1851.Pečať s kruhopisom SIGIL (lum) : POSSES (sionis) : HRABSZKE : 1787 (pečať obce Hrabské)oddeľuje od pečatného poľa výrazný perlovec. V pečatnom poli je vyobrazená rastlina so štyrmi výhonkami, ktoré sú ukončené plodmi, podľa nášho názoru plodmi malín.
V roku 1868 si dala obec vyhotoviť nové typárium, ktoré sa v súčasnosti nachádza v zbierke pečatidiel Šarišského múzea v Bardejove. Rytcovi pre nové typárium poslúžila staršia predloha, pretože sa evidentne jedná o ten istý motív.
Kruhopis pečatidla znie:
HRABSZKE KÖZSÉG HIV. (atal) PECSÉTJE 1868 (úradná pečať obce Hrabské). V pečatnom poli jevyobrazený ker poľných malín. Vyobrazený symbol môže pripomínať aj vinič, avšak pre pestovanie viniča neboli v tejto lokalite vhodné klimatické podmienky. Vinohradnícky motív sa zatiaľ nevyskytol v žiadnej obecnej pečati Šariša.
Vychádzajúc z historických symbolov na obecných pečatiach bol navrhnutý pre obec tento erb:Zo spodného okraja strieborného štít vyrastá zelená listnatá rastlina maliny so štyrmi výhonkamiukončenými červenými bobuľami.
